Poslanecké kreslá už nie sú obsadené len unudenými nič nerobiacimi politikmi. A nie len tie. Začínajjú prejavovať snahu. Aj keď malú, ale aspoň ukážu prstom, ukážu sa ľudu prípadne poukážu na zdanlivé riešenie neexistujúceho problému. Bliká svetielko nádeje aj pre tých nesediacich v parlamente. V marci sa opäť bude rozhodovať, kto si po voľbách bude mädliť ruky a kto sa bude pozerať s otvorenými ústami.
Boj o voliča je o to zaujimavejší, že veľa spiacich vecí vypláva na povrch, bez toho, aby niekto dráždil hada bosou nohou. Na niekoho platia sladké reči aká bude zmena úžasná, niekto sa rád prikrmuje na slovách o stabilite (aj keď poškvrnenej a niekomu stačí slovo chlapa typu :“Slovensko si nedáme“, aj keď sa to stratí v kontextne vlasteneckej zrady či rozkradnutia národnej identity.
Je vlastne nepodstatné, kto skončí vo vláde, kto bude loviť vo veľkých vodách. Platí jedna pravda, a to tá, že kto tam bude, v prvom rade upozorní na predchádzajúcich „babrákov“, ako všetko pokazili a čo všetko teraz musia naprávať. Následne sa začne vládnuť. Dosadiť správnych ľudí (hlavne svojich) na správne miesta so správnymi názormi a rozhodnutiami………..Pardon predbieham
Skôr som chcel o tom, ako sa raz opäť stávame tým dôležitým apektom našich zákonodarcov, ústavočiniteľov a ostatných poberačov peňazí zo štátnej pokladnice. Občania SR s právom hlasovať sú zrazu tí o koho tu ide. Mali by sme byť poctení, že si nás všímajú. Nanešťastie, odpoveď je jasná. Kŕmenie krásnymi rečami, sa veľmi podobá na prilákanie rýb na jedno miesto ( k urnám), dovtedy im všetko spapáme, a keď budeme na háčiku, lístoček bude na mieste a potom……..to už všetci poznáme. Starí rybári si rozdelia úlovok. A my? predsa ostaneme im na háku…