Pád strmý,
tak osamelý,
hrdinsky zbabelý.
Plače a hladí vpred,
paralizovaný túži sa vzoprieť,
nastáva konečná, nekonečná hodina,
v hlave hučí vlčí hlad, s ľútosťou spomína.
Vytvoril si vákuum ničoty, nevpustí nikoho, nikomu nepovie,
strach žiť je väčší než všetko prázdno, opustiť sa chystá hniezdo,
pozerá k hore k oblakom, čaká spln života, netušil – horko chutí sloboda,
nezabudni na nás.., ruky prosebne zopínam, modlím sa v lásku, tak spomeň si.
Celá debata | RSS tejto debaty