Skok. Pád strmý, tak osamelý, hrdinsky zbabelý. Plače a hladí vpred, paralizovaný túži sa vzoprieť, nastáva konečná, nekonečná hodina, v hlave hučí vlčí hlad, s ľútosťou spomína. Vytvoril si vákuum ničoty, nevpustí nikoho, nikomu nepovie, strach žiť je väčší než všetko prázdno, opustiť sa chystá hniezdo, pozerá k hore k oblakom, čaká spln […]
Pokračovanie článku